Zdravie plemena

U jedincov plemena kooikerhondje sa môžu vyskytovať nasledujúce ochorenia:

vWD / von Willebrandt disease / von Willebrandova choroba 

Jedná sa o poruchu zrážanlivosti krvi. Prejavuje sa v troch formách, ktoré sa líšia závažnosťou. U plemena kooikerhondje sa jedná o vWD typ III. Z chovu sa vyraďujú všetci postihnutí jedinci a vylúčení sú aj prenášači. Na Slovensku (rovnako ako v Holandsku) je povinné testovanie všetkých jedincov zaraďovaných do chovu.

ENM / Hereditary Necrotising Myelopathy / Nekrotizujúca myelopatia

Je to obávané degeneratívne ochorenie chrbtice pripomínajúce sklerózu multiplex u ľudí. Chorí jedinci ochrnú a musia byť utratení skôr, než dosiahnu reprodukčný vek, obvykle do dvoch rokov života. Táto choroba je jednoducho recesívne kódovaná, aby sa prejavila, musí dôjsť k spojeniu dvoch prenášačov. Jedna štvrtina šteniat potom ochorie. Vzhľadom na dlhodobé testovanie DNA kvôli vWD je nahromadené v laboratóriu na Univerzite v Utrechte v Holandsku dostatok genetického materiálu na odhalenie postihnutého genómu. V populácii túto chorobu prenáša 15 až 20% psov. Vzhľadom na to, že prenášači sú úplne zdraví, bolo doporučené holandským klubom využívať ich naďalej v chove, ale iba v spojení s jedincami čistými (clear). Polovica potomkov chorobu prenáša a druhá je čistá. Nie je teda potrebné obávať sa využiť v chove kvalitného psa či suku, ktorí sú prenášačmi (carrier), pretože  v spojení s čistým jedincom nehrozí žiadne riziko ochorenia ENM, ani žiadne iné zdravotné problémy v porovnaní s čistými jedincami. Je potrebné na toto ochorenie otestovať všetkých chovných jedincov a spájať iba čistého s čistým alebo prenášača s čistým. Spojenie prenášač   a prenášač nie je dovolené.

Polymyositis  / Polymyozitída

Polymyozitída u kooikerhondje sa vyskytuje v dvoch formách, ktoré sa môžu prejavovať samostatne alebo v kombinácii. Prvý typ je poznačený abnormálnou lokomóciou a pohybovými problémami v dôsledku celkovej slabosti, svalovej slabosti alebo stuhnutosti. Väčšina psov má strnulú chôdzu, hoci presná prezentácia sa líši v závislosti od toho, ktoré svalové skupiny sú postihnuté. Druhý typ je poznačený problémami s pitím, jedením a prehĺtaním. Oba typy môžu byť prítomné u toho istého psa. Ďalšími klinickými príznakmi sú letargia, strata hmotnosti, dyspnoe, celková slabosť a/alebo intolerancia cvičenia. Väčšina symptómov sa prejavuje vo veku od jedného do dvoch rokov. Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov, krvného vyšetrenia, elektromyogramu a histopatológie.

Patela luxation / Luxácia pately

Luxácia pately je vývojové ochorenie kolenného kĺbu. Príčinou býva zväčša plytká kladka stehennej kosti, kedy dochádza k vybiehaniu pately z kolenného kĺbu. V prevažnej časti prípadov ide o mediálnu luxáciu, teda jabĺčko je skĺznuté na mediálnu – vnútornú stranu kolena. Laterálna luxácia je menej častá. Predpokladá sa, že za vznikom ochorenia je dedičnosť polygénneho charakteru. Občas sa môže luxácia pately vyvinúť z traumatického poranenia kolenného kĺbu. (max. stupeň 1; nepáriť dva jedince so stupňom 1)

Epilepsia

Ochorenie prejavujúce sa typickými záchvatmi – spojené s kŕčami, slinením a stratou vedomia alebo miernejšie záchvaty – rozostrený, neprítomný pohľad, nevnímanie okolia. Do tohto typu ochorenia patria aj netypické prejavy ako napr. chytanie neexistujúcich múch. Záchvaty môžu vznikať z rôznych príčin, preto je na určenie diagnózy vždy potrebné vylúčiť iné ochorenie. O epilepsii hovoríme pri opakovaných záchvatoch, najmenej dvoch až troch bez nájdenia príčiny – zviera sa javí inak úplne v poriadku a všetky vyšetrenia sú vo fyziologických rozmedziach. Môže sa jednať o dedičné alebo idiopatické (neznáma príčina) ochorenie. Eliminácia z chovu je obtiažna, pretože záchvaty sa môžu prejaviť vo vyššom veku, keď už jedinec zasiahol do reprodukcie. V chovoch je možné vysledovať línie, v ktorých sa objavuje epilepsia častejšie. Na postihnutých jedincoch sa neodporúča chovať a ďalej nie je vhodné opakovať spojenie, kde sa epilepsia opakovane prejavila.

Katarakta

U plemena kooikerhondje sa objavuje šedý alebo zelený zákal. Ochorenie vzniká z rôznych príčin a môže byť dedičného pôvodu. Môže sa prejaviť už v mladosti od 1 do 4 rokov, aj neskôr, prvé príznaky môžu byť pri podrobnom vyšetrení viditeľné aj u šteniat.

Genetické testy sú špecifické pre každé plemeno, takže nie je možné využiť u nás vykonávané testy, sme preto odkázaní na klasické oftalmologické vyšetrenie. Toto vyšetrenie musí vykonať očný špecialista, ktorý má akreditované oftalmologické pracovisko a o výsledku vyšetrenia vydá certifikát. Vyšetrenie by malo byť vykonávané od veku 12 mesiacov a je platné maximálne 24 mesiacov.